14. novembra 2015

Karmínové vruby

Celý život čakáme iba
na frázy,
z núdze sa nám dvíha tlak,
budujeme nadbytočné kanály
a slovami rúbeme raz tak, raz naopak.

Brieždenie.
Nadarmo sa núkaš,
nadránom už nejdem spať.
Ranné lúče svetla,
ťažké viečka,
letargia.
Neviem vstať.

Červené rána z karmínu.
Karmínový mráz.
Karmínový milovník adrenalínu.
Tvojich karmínových parafráz.

Rúbeš.
Lež nielen slovami.
Zobeš.
Väčšinou však z cudzích dlaní.

Karmínové vruby
zanechávaš na koži.
O nič viac sa nestaráš.
Poranenú červeň z rán
slzami mi osolíš,
vitriolom potretú
cez noc ponecháš.

Karmín
vo vetre
vo vzduchu
v mori.
V karmínovom ošiali
sme
zostali.
Stratení
a holí.

31. mája 2015

Absurdita

Absurdné slová z absurdných satelitov
a absurdný román z absurdných pocitov.
Absurdná realita z absurdnej drámy
a absurdný svet očami absurdnej dámy.
Si absurdný, človek,
a absurdne sa mi vymyká z rúk
táto absurdná poetika,
keď absurdne kľačím a hľadím
ako absurdný turista na absurdné panoptiká.
Absurdný sex, absurdná lingvistika,
absurdný problém z absurdnej hlavy
o absurdných polemikách.

3. septembra 2014

Zakopnutý žalúdok

Človeku sa občas stáva,
že o žalúdok si zakopáva.
Čo však potom nastať musí,
až povedať sa mi to hnusí,
keď si predstavím tú nohu,
čo zabrdla vám do tvarohu.

Raňajky sú základ dňa,
no človek sa vždy ponáhľa
a pritom stačilo by len tak málo
aby čosi také hrozné
(ako noha v tvarohu)
sa mu už viac nikdy nestávalo.

Jedna rada nad zlato:
Chodíš príliš srdnato,
tak si kde-tu pohov daj,
neustále predvídaj
a neraňajkuj tvaroh!

O raňajkách sa všade píše,
no večera sa tiež zakníše
v žalúdočnom trakte,
keď tam strkáš lakte.
Dobre sa tu o tom básni,
ty človeče si kľudne mľasni
a počúvaj ďalej
o tejto hanbe neskonalej.

Za všetky tráviace ťažkosti
treba viniť predovšetkým štát!
Sčista jasna, vyjasniť si treba jednu vec,
i keď si si umyl ďasná,
krivý chodník, krivá cesta
nepomôže delegát,
nepomôžu žiadne gestá
keď sa ti raz noha skrúti
a pred očami sa zamúti
varúj, ľudia navôkol,
už to letí kade-tade
a žandár píše protokol.

Čítam v spise nenápadne,
čo to píše, veď sa pritom ani nehne,
brvami mu nezakníše.
Mne sa zahmlie pred očami,
žalúdok mi zovrie vina
a už to vidím, nevoľnosť sa navracia,
keď veľkými tam písmenami,
vraj PROTIŠTÁTNE SPRISAHANIE!

Povedzme si narovinu,
zakopnúť si o žalúdok,
je už veru riadne faux pas,
a okrem toho ešte žandár,
čo on mi toho povynadal,
no nakoniec mu aj tak vďačím,
že vďaka jeho ústupkom
vyviazol som s priestupkom.
Tak sa skončil „napínák“
keď na stanici z veľkej vďaky,
už nie tvaroh ani traky,
nechal som tam oštiepok.






24. apríla 2014

Autumn leaves

The other day I was just strolling up and down,
the sun was shining shyly from behind the clouds,
reminding me of smile of the good old clown,
hiding behind the veil of lousy crowds.

Leaves kept falling from the trees,
and I, admiring their spectacular colours,
missing the buzz of busy bees,
had thrown away all my lingering sorrows.

Underneath my feet the sound of cracking,
as I walked to feel the false hint of summer breeze,
thinking of all the features it might be lacking,
and suddenly just hearing the autumn wheeze.

It was the wind fiddling with the thirsty branches,
swinging and whipping them with harsh cold,
and leaves  rising with playful rances,
were glowing like a brand new gold.

Charlie the kid

Once upon a time there was a boy,
Charlie his name was, and as you know,
there was only one wish in his heart,
so he decided to look for the golden ticket for a start,
to visit the chocolate factory of the best rank,
where good old Willy Wonka, a so-called crank,
created his delicacies out of sweet cocoa beans,
but our poor lad did not have a buck to buy a bar.
You know what it means?
Although, the grandfather had a plan,
an idea was in fact quite insane,
he gave the money to our poor kid,
to buy another chocolate as he did,
this was again of no use,
but not the end of the story as you can deduce.
The months passed and the day approached,
to Charlie there was nothing to be reproached,
that he has taken a ten dollar bank note lying on the street,
our sweet boy feeling nothing of a greed,
bought the last bar to take a chance,
as he opened it, and inside glanced.
You can imagine what happened next,
Charlie didn´t even read the text,
he ran home and danced with joy,
„I found the ticket!“, oh, you lucky boy!

24. februára 2014

Osamelé bytie duše

Keď dotyky zdajú sa byť tak vzdialené,
keď slová básne vždy len klišé sú,
keď minulé chvíle sú teraz nemenné,
keď i ten život stráca svoju noblesu.

Vtedy do očí mi spadne smútok rovno z oblakov,
a na tvár neviem viac nasadiť si ružové okuliare,
vtedy zdieľam ten svetobôľ všetkých tulákov,
a vôkol mňa veci zdajú sa byť popolavé.

Vtedy už netúžim po mámivých obrázkoch,
čo faloš a sklamanie mi iba prinášajú,
vtedy šťastie visí nám na tenulinkých vláskoch,
a túžby či sny sa k nebu vznášajú.

10. decembra 2013

Zoznam zlacnených kníh

Klasik sa brodí policou
prachom zapadnutých kníh,
vánkom inšpirácie chce oprášiť,
na čo zabudol už,
starý, utrápený mních.

Knihy zlacneli,
a s nimi zdražela digitálna hodnota,
každý cent si stráž, a hľaď,
ukrutná online besnota.

Nenájdeš knihy v policiach,
lež storočné, zabudnuté časom,
zabudlo ľudstvo už písať,
zvedené nepravým kompasom.

Si na zozname všetkých
zlacnených kníh,
z ktorých ani kus sa už nikdy nepredá,
sú slová, ktoré váži si už len ten mních,
je doba márnivá, chladná, škaredá.

Si lacný básnik,
si ten čo hrá na harfu,
bezmocne čakajúc na davy,
kým zvyšok mesta striehne
na zľavy!