30. júla 2013

To the oblivion

I’m only staying alive to satisfy you.
Would you get angry if I died?
Brain pickled in formaldehyde,
but still I’m feeling so strangely blue.

Kiss me with the bitter taste
on your lips and let me drown
in the lake of your hasty saliva,
name your wishes,
yet don’t speak the truth,
don’t speak of my past
and don’t uncover your blemishes,
lay your heart slowly
and let it sooth.

We’re losers in our own victory,
you left stains upon my person,
I soaked your skin with my touch,
have let you taste the heavenly hell,
now go and dwell in purgatory.

Laugh! And laugh with irony.
When the judgment day comes,
you’ll hear the swollen symphony,
you’ll beg to hear familiar,
feel the disease of our mankind
and forget your painful agony.

Beyond the body

Drenched in my own painful
state of mind
as my love is bidding silence
to my senses, I firm up.
Embodiment of passion
and swollen dreams -
to take a stroll
into thy solid marble shrine
with stairways into deepest fluid skies
and touch the blissful crooky masquerade.

A chimera in my fantasies
is your tongue touching mine
and fingers running up and down
beyond my body.
Soulless creatures are we in that place,
where vanished is the mournful harmony,
keeping lies within our reach
is the lost temptation breaking space.

Pour the night to lightless darkness,
bond our bodies with the earth,
search for answers asking mountains,
follow my paths,
I’ll take your brittle conscience,
make it revive
and send it to the mirth.

14. júla 2013

Vyprchávam

Predtým než mesiac na oblohe zošalie
a môjmu uchu tesno bude v tme,
kde tlačiť sa bude na mŕtve ticho
stien a obrazov
stratím sa v bezdotykovej fáze času
sama, s tvojim dovolením
i bez tvojho trúchlivého hlasu.

V tom prúdení je bezvetrie, ktoré nebadáš
na prvý pohľad ho ani nevidno.
Zo suchého vína ma už bolí hlava
no a v chladničke mám prievan -
všetko zješ.
Krivka, čo ráno ešte dokazovala údery srdca
sa k večeru podozrivo vyrovnala
a skúša to na mňa našiť naruby.
Oči si pahltne uložím na tanier,
počkám  si, kým zožerieš ich i s navijákom.
Dnes v noci už po ničom inom netúžim,
len pomalšie vyprchávať z tvojho pohára
s destilátom.

13. júla 2013

Naoko

Z hmly prediera sa rad ostrých svetiel,
starý pán sa rozmachne tam s paličkou,
vraj vyriekli už nemilý mu ortieľ,
a ja dívam sa naň s takou malou dušičkou.

Mraky na nebi sa rozpŕchli,
a v tom zhluku chaosu sa nadýchnuť skúšam,
smog, prach a dusivá horúčava agóniu urýchli,
tu človek bez duše mŕtvo leží sám.

Jeden krátky povraz k záchrane tu stačí,
svoje srdce na podnose ti donesiem,
keď tá trpkosť na okraj podlosti ma tlačí,
a k výškam tým ďalekým svoju myseľ povznesiem.

Už utíchlo to pouličné besnenie,
keď do šera vraciam sa s modlitbou na perách,
opäť začínam sladké to blúznenie,
vo svete chimér, v tých neznámych ti sférach.

11. júla 2013

Kauza vypľutého svedomia

Včera na úsvite tragédia
otriasla našou dedinou
keď ujo Harčár nebožtík,
svedomie vypľul na chodník.
Potom ráno ako supy,
navôkol zhŕkli sa susedia,
vraj zavolať treba pána doktora,
či diagnózu mu určiť nevedia.
Pohľad to veru nič moc nebol,
keď  nebožtík zrazu sebou škebol
a publikum varúj bleskovo
z hľadiska ušlo nám zborovo.
Odvážni jedinci postavili stráž,
zistiť vraj treba či nebol pod guráž,
ale mladý doktor zmätený
nariadil spustiť sirény.
„Občania obce budú v karanténe
kým sa pozorovanie neskončí.
V prípade nečakaných symptómov
krízový štáb razantne zakročí.“
K prešetreniu bola prizvaná i polícia,
major Krebíč z kriminálky
i detektív Kontúľ na požiadanie
až z ďalekej Radvanskej filiálky.
Na druhý deň rozbor za rozborom,
preskúmať treba každú vzorku svedomia ,
čo na chodníku nešťastne nalepené od včera
straší  nám chodcov sťa príšera.
Krčmová spoločnosť radí hlava nehlava,
vraj úlohu mohla zohrať taktiež únava,
no Harčára v dedine všetci dobre poznali
a tak na zreteľ nebudú brané morálne úľavy.
Srdcový infarkt je vylúčený,
otras mozgu pri páde nenastal,
promile v krvi na nule,
a okrem toho,
k vypľutému svedomiu sa ešte nikdy nikto neuchľastal.
„Jav je to veru jedinečný“,
pán starosta dnes vyjadril sa pre televíziu,
i v rozhlasovom éteri sľubujú,
že prinesú poslucháčom
každú kľúčovú informáciu.
Vyberaná spoločnosť sa od škandálu dištancuje:
„Nechajte svedomie svedomím!“
vyhlásil mecenáš Stanko,
ktorý dedinské rozmary štedro financuje.
Žiadna veda ani viera
Harčárovo svedomie z chodníka však už neodlepí
a tak majte na pamäti,
a nech vám tento príbeh slúži na poučenie
vašich detí:
V nočných hodinách treba dbať
na zvýšenú opatrnosť
a mať oči na stopkách,
aby sa vám náhodou nestalo
to čo včera na úsvite
v našich milých Marničkách.

Po vláde neistoty a strachu
treba v obci opäť zaviesť pohodu.
A tak dnes večer dozorná rada rozhodne
či sa to smie a či nie,
len tak na chodník vypľuť svedomie.