26. augusta 2013

Môj život v inotaji

Stále iba hádaš
kto som a čo vlastne
pre mňa život znamená.
Vtáci bez krídel,
duše bez mena.
Nechaj netvora vo mne zomrieť
a mojej strune dožič zaznieť tónom
čo sám si si v našom bytí vymyslel.
Keď o polnoci zaznie smútočný zvon,
nenechaj ma odísť,
nenasleduj ich nemý, falošný ston.
Skryjem sa v javorovom háji,
prečkám noc i nekonečné dni
tohto čudesného storočia.
Budem žiť svoj život
Ticho
Skromne
Trpezlivo
Tak, ako nikde inde nedá sa už žiť.
A až prídeš si po mňa jeden deň,
svoj život žiť budem
s tebou,
lebo nik iný nevie ma už prekvapiť .
Stanem sa lesnou vílou
a v korunách stromov
viť budem vence  
pre nás dvoch.

24. augusta 2013

O jahodách a letnom vzruchu

Cítim na jazyku chuť dozretých sladkých jahôd.
Naposledy sme ich krájali spolu
a ty si mi ich po malých kúskoch hádzal priamo do úst.
Bolo mi zle, prejedla som sa ich.
A ty si mi celú noc bozkával čelo a hovoril „Prepáč“.
Za tie sladké jahody.
Neprepáčila som ti to a ani teraz nemôžem zabudnúť.
Už nechcem jahody nikdy vidieť.
Mám averziu, alergiu a opuchnutý jazyk.

Chcem ti perami prejsť po krku,
jemne sa zahryzkávať do tvojej pokožky,
nechtami zaboriť sa do tvojho chrbta,
ty pocítiš ako sa ti telom rozleje rozkoš
a mňa zachváti neutíchajúci vír
sladkého opojenia
z tvojich nekonečných rúk.

Si ako neohraná platňa môjho retro gramofónu.
Si funky, jazz a môj skvostný rock’n roll,
a hoc tieto riadky vôbec nie sú o nás,
dávaš im ten správny, pútavý tón.
Si ako odpútaný Prométeus
a dnes v noci ozaj nie si môj.

Skús nabudúce opýtať sa na tie prekliate jahody.
Začneme rátať odznova
a každý z nás zabudne na tie nevrlé nezhody.