24. augusta 2013

O jahodách a letnom vzruchu

Cítim na jazyku chuť dozretých sladkých jahôd.
Naposledy sme ich krájali spolu
a ty si mi ich po malých kúskoch hádzal priamo do úst.
Bolo mi zle, prejedla som sa ich.
A ty si mi celú noc bozkával čelo a hovoril „Prepáč“.
Za tie sladké jahody.
Neprepáčila som ti to a ani teraz nemôžem zabudnúť.
Už nechcem jahody nikdy vidieť.
Mám averziu, alergiu a opuchnutý jazyk.

Chcem ti perami prejsť po krku,
jemne sa zahryzkávať do tvojej pokožky,
nechtami zaboriť sa do tvojho chrbta,
ty pocítiš ako sa ti telom rozleje rozkoš
a mňa zachváti neutíchajúci vír
sladkého opojenia
z tvojich nekonečných rúk.

Si ako neohraná platňa môjho retro gramofónu.
Si funky, jazz a môj skvostný rock’n roll,
a hoc tieto riadky vôbec nie sú o nás,
dávaš im ten správny, pútavý tón.
Si ako odpútaný Prométeus
a dnes v noci ozaj nie si môj.

Skús nabudúce opýtať sa na tie prekliate jahody.
Začneme rátať odznova
a každý z nás zabudne na tie nevrlé nezhody.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára