24. februára 2014

Osamelé bytie duše

Keď dotyky zdajú sa byť tak vzdialené,
keď slová básne vždy len klišé sú,
keď minulé chvíle sú teraz nemenné,
keď i ten život stráca svoju noblesu.

Vtedy do očí mi spadne smútok rovno z oblakov,
a na tvár neviem viac nasadiť si ružové okuliare,
vtedy zdieľam ten svetobôľ všetkých tulákov,
a vôkol mňa veci zdajú sa byť popolavé.

Vtedy už netúžim po mámivých obrázkoch,
čo faloš a sklamanie mi iba prinášajú,
vtedy šťastie visí nám na tenulinkých vláskoch,
a túžby či sny sa k nebu vznášajú.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára