14. novembra 2015

Karmínové vruby

Celý život čakáme iba
na frázy,
z núdze sa nám dvíha tlak,
budujeme nadbytočné kanály
a slovami rúbeme raz tak, raz naopak.

Brieždenie.
Nadarmo sa núkaš,
nadránom už nejdem spať.
Ranné lúče svetla,
ťažké viečka,
letargia.
Neviem vstať.

Červené rána z karmínu.
Karmínový mráz.
Karmínový milovník adrenalínu.
Tvojich karmínových parafráz.

Rúbeš.
Lež nielen slovami.
Zobeš.
Väčšinou však z cudzích dlaní.

Karmínové vruby
zanechávaš na koži.
O nič viac sa nestaráš.
Poranenú červeň z rán
slzami mi osolíš,
vitriolom potretú
cez noc ponecháš.

Karmín
vo vetre
vo vzduchu
v mori.
V karmínovom ošiali
sme
zostali.
Stratení
a holí.

31. mája 2015

Absurdita

Absurdné slová z absurdných satelitov
a absurdný román z absurdných pocitov.
Absurdná realita z absurdnej drámy
a absurdný svet očami absurdnej dámy.
Si absurdný, človek,
a absurdne sa mi vymyká z rúk
táto absurdná poetika,
keď absurdne kľačím a hľadím
ako absurdný turista na absurdné panoptiká.
Absurdný sex, absurdná lingvistika,
absurdný problém z absurdnej hlavy
o absurdných polemikách.